Coronavírus Covid – 19

Dnes je témou dňa a témou prežitia Covid – 19. Miliony odborníkov a miliardy laikov sa vyjadruje k tejto, zdanlivo, najdôležitejšej téme.

Nie, nepridám sa k počtu diskutujúcich. Iba napíšem svoj názor prečo.

Vo vesmíre kedysi šialene dávno vznikol projekt Gaja. Kto a prečo ho vytvoril je pre mňa nepodstatné a pre tých ostatných je tu asi 3000 náboženských teórii.Projekt Gaja pomenovali a popísali starovekí gréci. Ako na to prišli je už tiež asi nepodstatné. Projekt Gaja beží a funguje.

Aha, ešte pre tých čo nemajú klasické vzdelanie krátke vysvetlenie. Projekt Gaja je naša Zem ako jeden obrovský živý oranizmus. Ľudia, hoci si myslíme že sme vrcholom vývoja neviem čoho, sme iba súčasť živej bytosti Gaja.

Naša Zem je dokonale namixovaná chemickými prvkami v rôznych podobách a pomeroch tak, aby všetko išlo podľa plánu Gaja. Detaily si prečítajte v knihách alebo skúste vygúgliť na internete.

Každý živočišný alebo rastlinný druh mal alebo má nejakú funkciu k prospechu a rozvoju projektu Gaja, teda k našej Zemi ako planéte. Napríklad vďaka ulitníkom máme vápencové pohoria, vďaka prasličkám a iným stromom máme uhlie a aj nafta má pôvod v nejakom živočíchovi. Občas sa stalo, že niektoré živé tvory neboli ku prospechu alebo sa stala chyba v projekte a tak si naša Zem poradila a daný druh vyhubila. Vieme napríklad o dinosauroch, ktorí boli velkí a ťažkí a asi príliš udupávali zemský povrch. Ich dupot ukončil pád asteroidu. Ďalšie ladenie druhov umožnovalo trebárs striedanie ľadovych a medziľadových období alebo výbuchy sopiek. Mamuty umrzli a ľudskej populácii sa darilo prežiť. Projekt ľudskej rasy v rámci Gaji sa buď vymkol kontrole alebo je považovaný za úspech. Ktovie.

Avšak sme tu a myslíme si, že tu budeme naveky. Devastujeme Zem vo všetkých sférach, od morského dna až po stratosféru. Chyba v programe ? Určite. Ľudstvo svojou preorganizovanosťou stratilo pud sebazáchovy. Ľuďia stratili pokoru a úctu k životu. K životu ako základnej myšlienke projektu Gaja. K pokore ako k základnej filozofickej kategórii projektu Gaja. Projekt Gaja beží a bude bežať aj naďalej. Aj so svojími opravnými mechanizmami. Človek, ako súčast projektu, sa asi zdá byť celkom zdarný aj napriek chybám. Človek v rámci projektu Gaja, zrejme, zatiaľ nie je v pláne likvidácie ale v štádiu opráv. Coronavírus je, možno, šanca pre ľudstvo pre návrat k pokore a k znovuuctievaniu života vo všetkých formách.

Projektanti Gaje nám ešte dávajú šancu. Keď šancu nevyužijeme čaká nás osud dinosaurov. Keď sa opravný asteroid jedného dňa k Zemi priblíži, môžeme si nahovárať čokoľvek …… avšak určite si iba malo ľudí spomenie, že sme už kedysi dostali šancu. Šanca sa volala Covid – 19.

Howgh.

Hodinu denne indianom …

Moja prvá kniha, ktorú som o indiánoch čítal, bola Posledný mohykán od Fenimora Coopra. Príbeh nebol príliš idylický ale bol to môj prvý dotyk so severoamerickými indánmi.

Neskôr, v šesťdesiatych rokoch, prišiel idylický Karol May so svojím Winnetuom a bolo nalajnované. Pamätám časy, keď na filmy o Winnetuovi húfne chodili deti, dospelí i tí skôr dospelí.

Svet indiánov bol odvtedy náš svet. Namiesto hier na partizánov, nemeckých fašistov a červenú armádu, sme začali stopovať po lesoch, pokúšali sa spať v típí, samopaly sme nahradili lukmi a tomahawkami.

Môj záujem o život a tradície indiánov  trvá dodnes. Vďaka internetu sa dnes dá poznať a spoznať milionkrát viac o naších detských idoloch než ponúkali knihy a občas filmy. Ale nie to je podstatné, čo som to vlastne chcel ?

Aha, tak asi takto : Na staré kolená som sa dal na beh. Dôvod ? Pravdepodobne žiaden. V mladosti som behával.  Potom bežný každodenný život a samozrejme moja lenivosť toto šantenie zastavili.

Mojím deťom som nebol vzorom v športových aktivitách. Potomkovia si našťastie nevzali príklad z môjho antišportoveho ducha a všetci behajú a behajú a bicyklujú a venujú sa čojaviemčoeštečomu.

A teraz o tom indiánovi. Kto behá a behal, vie, že pot z čela sa valí a valí do očí. Pot je slaný a v očiach nerobí bežcovi radosť. Na túto nepríjemnost je veľmi účinná čelenka.

Keď som si čelenku pred behom prvýkrát nasadzoval, spomenul som si na detské a mládežnícke indánske časy.  Odvtedy sa na jednu hodinu takmer každý deň premením na indiána.

Ľudia, ktorých stretávam, vidia bežiaceho dedka. Netušia že vidia slobodného indiána, bežiacieho prériou, lesom, blížiaceho sa k skalnatým horám. Viem to ja a viete to aj Vy, nahodní čitatelia.

Som starý, starnuci indián a bežím …

 

Paranoia áno alebo nie…

Paranoia je duševná choroba. Vraj.  Avšak známe porekadlo hovorí : to že som paranoidný ešte neznamená že ma nesledujú.  Sledujú ?

Dnes je obrovský tlak na požívanie platobných kariet, na bezhotovostné platby , skrátka všetko s peniazmi robte tak, aby bol o tom nejaký dátový záznam.

Ešte stále máte pocit, že Vás nesledujú ?

Z bezhotovostných platobných operácii sa dá vyčítat o Vás takmer všetko.

Kde de jure bývate a ako sa voláte banka samozrejme vie.

Banka si však zaznamenáva aj Vaše “de facto”. Samozrejme iba vtedy keď ste loajálny občan štátu s poslušným používaním bezhotovostných platieb.

Že je bezpečné používať platobné karty a hotovostné platobné operácie obmedziť na minimum ?  Pre občana asi, pre banku a nasledne ďalších užívateľov získaných dát určite.

Kupujete benzín, kupujete potraviny, kupujete obuv a ošatenie : banka vie kde, koľko a ako často. Platíte školné, dovolenku, platíte v lekárni …

Asi stačí vymenúvať.  Ešte stále sme ostali zdraví a neparanoidní ?

Asi áno. Občas Vám domov príde adresná ponuka z eshopu, obchodného reťazca, cestovky a pod.  Vy obdivujete genialitu odosielateľa. Trafil presne oblasť Vášho zájmu,  ponuka dokonca vyhovuje Vaším majetkovým pomerom, termín ponuky by ste si lepšie nevybrali ani Vy.

Ako došlo k zázračnému poznaniu Vaších túžob a záujmov ?

Vyššia moc alebo obchodný vzťah Vašej banky s obchodníkom.

Odboveď neviem, nechcem byť paranoidný a chcem byť zdravý 🙂