Zen-budhizmus – pár myšlienok aj pre europanov.

Nasledujúce myšlienky majú svoj pôvod v Zen-budhizme.

Sú zaujímavé a aplikovateľné aj pre nás, európanov, hoci európske tradície a kultúra sú ovplyvnené kresťanstvom.

-Pokušenie vzdať sa je najsilnejšie vždy tesne pred víťazstvom.

-Cieľom každého človeka by malo byť zomrieť mladý, no urobiť tak čo najneskôr.

-Ak to, čo chcete povedať, nie je lepšie ako ticho, nehovorte to.

-Každá cesta dlhá tisícky kilometrov sa začína prvým krokom.

-Silný človek prekážku zdolá, múdry si nájde inú cestu.

-Nemajte strach z toho, že pôjdete pomaly. Bojte sa toho, že zastanete.

-Dokonca aj šťastie blázna je šťastie.

-Aj keď narazíte či spadnete, neznamená to, že ste si vybrali nesprávnu cestu.

-Chatrč plná smiechu je bohatšia, než palác plný smútku.

-Vždy sa snažte objaviť svetlú stránku vecí. Má ju totiž úplne všetko.

-Čokoľvek, čo sa stane, sa stane vždy presne načas.

-Niekto, kto poukazuje na vaše chyby, nie je nevyhnutne váš nepriateľ.

-Niekto, kto hovorí o vašich cnostiach, nie je nevyhnutne váš priateľ.

-Vôbec nevadí, ak teraz niečo neviete. Horšie bude, ak sa to nikdy nenaučíte.

-Dobrý učiteľ vám otvorí dvere, no do miestnosti musíte vstúpiť sami.

-Hora zastaví každý vietor – nech je akokoľvek silný.

-Žite v pokoji. Nastane čas, kedy kvety začnú kvitnúť samé.

-Priateľ, ktorý nemá žiadne chyby, neexistuje. Ak sa však budete vždy zameriavať len na ne, žiadneho priateľa mať nebudete.

-Nešťastie vstupujete vždy cez tie dvere, ktoré ostali otvorené.

-Nikto sa z dlhej cesty nevráti rovnaký, ako bol predtým.

-Žiaden človek, ktorý sa dokáže začervenať, nemôže mať zlé srdce.

-Je lepšie byť človekom na 1 deň, než byť tieňom na 1 000 dní.

-Tvoj domov je tam, kde tvoje myšlienky nájdu pokoj.

-Muž, ktorý preniesol celú horu je mužom, ktorý začal tými najmenšími kamienkami.

-Ak ste sa dopustili chyby, jej najlepším riešením je zasmiať sa na nej.

-Najlepší čas na zasadenie stromu bol pred 20 rokmi. Ten druhý najlepší je práve dnes.

-Všetko začína v Tvojej hlave.

-Keď na Vás niekomu záleží, spraví si na Vás čas.

Na záver niečo odo mňa. Pre pokojný a harmonický život je potrebné sa so životom zmieriť, prijať ho a žiť. Väčšina ľudí sa snaží zmieriť so smrťou a rieši niečo, čo nikdy nebude. Z môjho pohľadu je to hlúpe a zbytočné. Smrť príde tak či tak a je zbytočne sa ňou zaoberať.

Takže žite a tešte sa z každého dňa. Nie je to ľahké ale dá sa …

O veštení a ľuďoch …

Existuje humorne ladený Murphyho zákon, ktorý hovorí, že nech sa už pokazí čokoľvek, vždy sa nájde človek ktorý o tom dopredu vedel. 
Ja by som túto Murphyho poučku zovšeobecnil : nech sa už stane čokoľvek, vždy sa nájde niekto, kto o tom dopredu vedel.
Myslím si, že Vaše životné skúsenosti mi dávajú za pravdu. Každú udalosť, ktorá sa stala, niekto predpovedal. Samozrejme až keď sa stala. Malý detail, že nik vopred na „čokoľvek sa stalo“ neupozornil pred ale až po, je už nepodstatný. Médiá v rámci bitky o čo najväčšiu popularitu uverejnia čokoľvek, len nech stúpa sledovanosť. Napr. taká baba Vanga, dnes predpovedá aj farbu šiat anglickej kráľovnej na svadbe svojho vnuka. To, že je už 50 rokov mŕtva je nepodstatný detail. Nostradama zámerne vynechám, pretože ten, podľa médií, predpovedal všetko, aj najnovší model telefónu od Applu.
Porekadlo, že po vojne je každý generál, je vlastne inou verziou Murphyho zákona.
Ale chcel som o inom, chcel som tu niečo o veštcoch, kartárkach, vykladačoch horoskopov, snov … niečo o nich a ich „schopnostiach“. Zátvorku som dal úmyselne, lebo bez nej by som musel pripustiť, že predsa len niečo vedia skôr než nastane. Nevedia. Čo však ovládajú a na čom stavajú svoju popularitu je excelentný a rýchly odhad klienta. Následnú komunikáciu vedú s úžasnym talentom veľa hovoriť a nič konkrétne nepovedať tak, aby klient počul iba to, čo chce počuť.
Rétorika je rovnaká ako u politikov. Veľa slov, bez konkrétneho významu. Poslucháč si napokon možno aj niečo zapamätá avšak „pochopí“ iba to čo chce, v čo verí, žeby mu politik mohol splniť. Možno sa tejto rétorike dá naučiť v školách pre manažérov, politikov a pracovníkov v reklame. Možno.
Predpovedači budúcnosti túto schopnosť majú vrodenú, majú skrátka talent. Každý z Vás pozná tzv. manipulátorov. Sú to ľudia, ktorí Vám vnútia niečo, čo ste vôbec nechceli, presvedčia Vás aby ste urobili niečo nelogické a potom sa čudujete ako ste mohli takto naletiet. Skrátka majú schopnosť predať aj mŕtvemu kabát a obrať Vás o pár eur.
Vráťme sa však k našim veštcom a ich remeslu.
Ľudová múdrosť hovorí, že Ti ubliži iba to, čomu uveriš. Takže napr. čierna mačka cez cestu nám dnes určite donesie niečo zlé. A to zle môže byť čokoľvek. Napr. aj niečo, čomu by sme nevenovali pozornosť. Príklad: pri vyberaní 50 centovej mince z nákupného košíka, nám táto minca spadne do kanála. Keby nebolo čiernej mačky, tak mávnete rukou. Teraz sa však nedá, bola cierna mačka, smola.
Spomínaná múdrosť platí aj naopak. Čomu uveriš, to Ti pomôže. 
Toto veľmi dokazovať nemusím, za všetko hovoria obchody plne kameňov pre šťastie, náhrdelníkov na lásku, náramkov pre večne zdravie.
No a sme pri podstate veci. Pár jednoduchých a známych pravidiel o ľudskom správaní, schopnosť počúvať a vnímať a samozrejme dokonalá rétorika a môžete si otvoriť živnosť na veštenie. 
Žiaden veštec Vám nedá konkrétnu odpoveď na konkrétnu otázku. Nikdy. Samozrejme Vám povie akú farbu vlasov majú Vaše deti, aká ich čaká skvelá budúcnosť, že si máte dávať pozor na zdravie – no keď ste po 50-ke tak určite. A tak ďalej. 
Pri výklade z karát si vykladajúci pomáha obrázkami. Tvorí nejaký dej, na základe ktorého z Vás ťahá informácie, ktoré neskôr s obdivom počúvate a žasnete nad jeho schopnosťami.
Ťažšie to majú napr. vykladačky z dlane. Našťastie Vás rýchlo zhodnotia pohľadom a s radosťou zaplatíte za pár pozbudivých a optimistických slov, ktoré Vám už dávno nikto nepovedal.
Horoskopy. Vzhľadom na poularitu a „vedeckost“ je astrológia veľmi populárne odvetvie. Samozrejme, že pracuje na podobných „princípoch“ ako kartárky a vykladačky z dlaní, ale ten „komplikovaný“ prístup k odhaleniu Vašej budúcnosti by mal Vám vyvrátiť aj tu najmenšiu pochybnosť.
Kartárka kladie kartu za kartou a rozpráva Vám príbeh v ktorom hľadáte svoju budúcnosť a chytáte sa každého slova tak, aby Vás to upokojovalo pred budúcnosťou.
Astrolog nemá karty, má planéty, hviezdy, súhvezdia, o ktorých ani netušíte kde a či existujú. Ale príbeh sa tvorí a hviezdy sa nemýlia. Mýlite sa Vy, lebo ste zle pochopili výklad. Platí stále : na konkrétnu otázku, nedostanete presnú odpoveď. Ani od astrológa. Odpoveď Vám spoľahlivo prinesie až čas, až potom, keď viete všetko z prvej ruky a je Vám to už nanič.
Vrátim sa o pár viet naspäť. Ak chcete niečomu veriť, verte. Verte trebárs aj predpovediam Vašej budúcnosti. Veriť vždy znamená nevedieť. Keď viem, nemusím veriť. Jednoduchá konštrukcia. A keď vedieť nechcem, čo je asi najrozumnejšie, ušetrím peniaze za „zaručenú“ veštbu.
A pamätajte, ublíži Vám iba to, čomu uveríte. A už viete, že to platí aj naopak, že pomôže to čomu uveríte. Veštby sú ako barly. Pomôžu pri chôdzi s chromou nohou avšak nohu Vám nevyliečia. Vždy to bude o ľuďoch a nie o budúcnosti.

Dodatok : niektoré udalosti sa predpovedať dajú. Napríklad keď si nekúpite benzín včas, tak Vám na ceste dôjde. A vždy sa niekto nájde, kto povie : nehovoril som Ti, kúp benzín, teraz musíme ísť pešo. Zrejme veštec, ktorý o svojich schopnostiach ešte nevie 🙂

Sloboda ?

Sloboda. Slovo, ktoré pravdepodobne patrí medzi najstaršie slová ľudskej civilizácie. Paradoxne je tu jedna skutočnosť : neexistuje všeobecne prijatá definícia obsahu slova sloboda. Pre obsah slova sloboda, si každý ľudský jedinec definuje svoj výklad. A tak sa svet stal rozmanitý, protichodny, roztrieštený…
Samozrejme vďaka spoločenskému charakteru ľudskej rasy vznikajú skupiny ľudí, ktoré sa ako-tak zjednotia na obsahu slova sloboda a podľa toho konajú, presadzujú svoj názor na slobodu. Vždy je však za tým jednoznačná tendencia konať v prospech názorovo zjednotenej skupiny.
Prerijný alebo stepný výklad slobody je pre romantikov a je príjemné o takej slobode snívať.
Pravda je však taká, že sloboda človeka v podstate nikdy neexistovala. Človek je závislý na vode, potrave, soli, teplote okolia … tým pádom vždy musel svoje konanie prispôsobovať minimálne tymto atribútom. Aby ľudstvo mohlo používať slovo sloboda tak sa definícia slobody vždy prispôsobila spoločenskej potrebe tak, aby bola spoločnosť ako-tak stabilizovaná.
Nakoniec bez hlbšieho zamýšľania prídeme na to, že sloboda je vlastne slovo nič nehovoriace, ale veľmi dobre použiteľné na ovládanie davu. Prečo ? Pretože v okamžiku jeho vyslovenia, výkriku v dave, si každý predstavuje svoje chápanie jeho vyznamu a podľa toho koná. V mene slobody kričí, rozbíja, podpaluje, rabuje, vraždí…
A sme na začiatku. Slobodu reálne nemáme, pretože sme sociálne tvory, závislé na veľmi veľkom počte podmienok našej existencie. Avšak za neexistujuci obsah slova sloboda sme schopní manipulovať seba aj iných, sme schopní uveriť vodcom, filozofom, skratka kdekomu, kto sľúbi, že nas k slobode privedie. Nepriberie a život pôjde ďalej. Aj bez slobody 🙂

Hľadanie pravdy …

Som prežil svoj pracovný život a v súčasnosti som bezvýznamný starobný dôchodca. Mám teda čas občas niečo beztendečne a bez cenzury napísať.
Za svoj život som mnoho udalosti prežil ako priamy pozorovateľ alebo účastník. V dobe tej-ktorej udalosti sa situácia okolo nej hodnotila a popisovala takmer pravdivo. S odstupom času sa každá udalosť začala popisovať a hodnotiť tendečne, v zmysle historickej poučky, že dejiny píšu viťazi. S tým sa dá súhlasiť. Dejinné udalosti sú teda popisované rôznymi a veľakrát aj protichodnými textami. Ďalší problém je, že niektoré texty sa zachovali a niektoré sa zničili náhodne alebo aj zámerne. Ústne podania udalosti sa veľmi rýchlo menia na povesti a legendy, ktoré skôr vyjadrujú želania rozprávača než historické fakty. 
Prečo takáto úvaha? No preto, že vlastne o všetkom, čo bolo, môžeme pochybovať. Hľadanie pravdy spred tisícov rokov je záležitosť čiste politická a snaha o filozofické udržanie a ovládanie ľudstva nie je tragicky narušená. Hľadanie pravdy spred storočí už nie je tak uspešné, filozofické ovládnutie dostáva trhliny a vyvoláva zvyšené napätie v spoločnosti. No a najhoršie je na tom hľadanie pravdy v horizonte desaťročí. Na vine je množstvo informácii, množstvo žijúcich pamätníkov a hlavne ešte väčšie množstvo zmätených prijímateľov informácií. Najtragickejšie pre ľudstvo je a najviac ľudských obetí neprináša hľadanie pravdy v historii ale hľadanie a napĺňanie ilúzií. Ilúzií, ktorými nás kŕmia nielen politickí lídri. Každodenné udalosti nás v tom iba utvrdzujú. 
Zdá sa, že by bolo vhodné a prospešné aby sme sa sústredili na predkladané iluzie, hľadali v nich logiku prospechu pre ľudstvo a nie iba ich slepo nasledovali. Bohužiaľ prílev informácii na jedného jedinca 
je nadmerný a ich kritické prehodnotenie je nemožné. 
Avšak každý z nás sa vo svojom vnútri môže aspoň pokúsiť o to, aby sa v ňom neprebudila beštia v mene nejakých ilúzií.
Súčasné udalosti nám hovoria, že tenká vrstva slušnosti, ktorú každý človek na sebe má, nezabráni ľudskej beštii aby ukázala svoje zuby … a pravda ? Nepodstatná. Napíšu ju dodatočne víťazi.

Coronavírus Covid – 19

Dnes je témou dňa a témou prežitia Covid – 19. Miliony odborníkov a miliardy laikov sa vyjadruje k tejto, zdanlivo, najdôležitejšej téme.

Nie, nepridám sa k počtu diskutujúcich. Iba napíšem svoj názor prečo.

Vo vesmíre kedysi šialene dávno vznikol projekt Gaja. Kto a prečo ho vytvoril je pre mňa nepodstatné a pre tých ostatných je tu asi 3000 náboženských teórii.Projekt Gaja pomenovali a popísali starovekí gréci. Ako na to prišli je už tiež asi nepodstatné. Projekt Gaja beží a funguje.

Aha, ešte pre tých čo nemajú klasické vzdelanie krátke vysvetlenie. Projekt Gaja je naša Zem ako jeden obrovský živý oranizmus. Ľudia, hoci si myslíme že sme vrcholom vývoja neviem čoho, sme iba súčasť živej bytosti Gaja.

Naša Zem je dokonale namixovaná chemickými prvkami v rôznych podobách a pomeroch tak, aby všetko išlo podľa plánu Gaja. Detaily si prečítajte v knihách alebo skúste vygúgliť na internete.

Každý živočišný alebo rastlinný druh mal alebo má nejakú funkciu k prospechu a rozvoju projektu Gaja, teda k našej Zemi ako planéte. Napríklad vďaka ulitníkom máme vápencové pohoria, vďaka prasličkám a iným stromom máme uhlie a aj nafta má pôvod v nejakom živočíchovi. Občas sa stalo, že niektoré živé tvory neboli ku prospechu alebo sa stala chyba v projekte a tak si naša Zem poradila a daný druh vyhubila. Vieme napríklad o dinosauroch, ktorí boli velkí a ťažkí a asi príliš udupávali zemský povrch. Ich dupot ukončil pád asteroidu. Ďalšie ladenie druhov umožnovalo trebárs striedanie ľadovych a medziľadových období alebo výbuchy sopiek. Mamuty umrzli a ľudskej populácii sa darilo prežiť. Projekt ľudskej rasy v rámci Gaji sa buď vymkol kontrole alebo je považovaný za úspech. Ktovie.

Avšak sme tu a myslíme si, že tu budeme naveky. Devastujeme Zem vo všetkých sférach, od morského dna až po stratosféru. Chyba v programe ? Určite. Ľudstvo svojou preorganizovanosťou stratilo pud sebazáchovy. Ľuďia stratili pokoru a úctu k životu. K životu ako základnej myšlienke projektu Gaja. K pokore ako k základnej filozofickej kategórii projektu Gaja. Projekt Gaja beží a bude bežať aj naďalej. Aj so svojími opravnými mechanizmami. Človek, ako súčast projektu, sa asi zdá byť celkom zdarný aj napriek chybám. Človek v rámci projektu Gaja, zrejme, zatiaľ nie je v pláne likvidácie ale v štádiu opráv. Coronavírus je, možno, šanca pre ľudstvo pre návrat k pokore a k znovuuctievaniu života vo všetkých formách.

Projektanti Gaje nám ešte dávajú šancu. Keď šancu nevyužijeme čaká nás osud dinosaurov. Keď sa opravný asteroid jedného dňa k Zemi priblíži, môžeme si nahovárať čokoľvek …… avšak určite si iba malo ľudí spomenie, že sme už kedysi dostali šancu. Šanca sa volala Covid – 19.

Howgh.

Hodinu denne indianom …

Moja prvá kniha, ktorú som o indiánoch čítal, bola Posledný mohykán od Fenimora Coopra. Príbeh nebol príliš idylický ale bol to môj prvý dotyk so severoamerickými indánmi.

Neskôr, v šesťdesiatych rokoch, prišiel idylický Karol May so svojím Winnetuom a bolo nalajnované. Pamätám časy, keď na filmy o Winnetuovi húfne chodili deti, dospelí i tí skôr dospelí.

Svet indiánov bol odvtedy náš svet. Namiesto hier na partizánov, nemeckých fašistov a červenú armádu, sme začali stopovať po lesoch, pokúšali sa spať v típí, samopaly sme nahradili lukmi a tomahawkami.

Môj záujem o život a tradície indiánov  trvá dodnes. Vďaka internetu sa dnes dá poznať a spoznať milionkrát viac o naších detských idoloch než ponúkali knihy a občas filmy. Ale nie to je podstatné, čo som to vlastne chcel ?

Aha, tak asi takto : Na staré kolená som sa dal na beh. Dôvod ? Pravdepodobne žiaden. V mladosti som behával.  Potom bežný každodenný život a samozrejme moja lenivosť toto šantenie zastavili.

Mojím deťom som nebol vzorom v športových aktivitách. Potomkovia si našťastie nevzali príklad z môjho antišportoveho ducha a všetci behajú a behajú a bicyklujú a venujú sa čojaviemčoeštečomu.

A teraz o tom indiánovi. Kto behá a behal, vie, že pot z čela sa valí a valí do očí. Pot je slaný a v očiach nerobí bežcovi radosť. Na túto nepríjemnost je veľmi účinná čelenka.

Keď som si čelenku pred behom prvýkrát nasadzoval, spomenul som si na detské a mládežnícke indánske časy.  Odvtedy sa na jednu hodinu takmer každý deň premením na indiána.

Ľudia, ktorých stretávam, vidia bežiaceho dedka. Netušia že vidia slobodného indiána, bežiacieho prériou, lesom, blížiaceho sa k skalnatým horám. Viem to ja a viete to aj Vy, nahodní čitatelia.

Som starý, starnuci indián a bežím …

 

Paranoia áno alebo nie…

Paranoia je duševná choroba. Vraj.  Avšak známe porekadlo hovorí : to že som paranoidný ešte neznamená že ma nesledujú.  Sledujú ?

Dnes je obrovský tlak na požívanie platobných kariet, na bezhotovostné platby , skrátka všetko s peniazmi robte tak, aby bol o tom nejaký dátový záznam.

Ešte stále máte pocit, že Vás nesledujú ?

Z bezhotovostných platobných operácii sa dá vyčítat o Vás takmer všetko.

Kde de jure bývate a ako sa voláte banka samozrejme vie.

Banka si však zaznamenáva aj Vaše „de facto“. Samozrejme iba vtedy keď ste loajálny občan štátu s poslušným používaním bezhotovostných platieb.

Že je bezpečné používať platobné karty a hotovostné platobné operácie obmedziť na minimum ?  Pre občana asi, pre banku a nasledne ďalších užívateľov získaných dát určite.

Kupujete benzín, kupujete potraviny, kupujete obuv a ošatenie : banka vie kde, koľko a ako často. Platíte školné, dovolenku, platíte v lekárni …

Asi stačí vymenúvať.  Ešte stále sme ostali zdraví a neparanoidní ?

Asi áno. Občas Vám domov príde adresná ponuka z eshopu, obchodného reťazca, cestovky a pod.  Vy obdivujete genialitu odosielateľa. Trafil presne oblasť Vášho zájmu,  ponuka dokonca vyhovuje Vaším majetkovým pomerom, termín ponuky by ste si lepšie nevybrali ani Vy.

Ako došlo k zázračnému poznaniu Vaších túžob a záujmov ?

Vyššia moc alebo obchodný vzťah Vašej banky s obchodníkom.

Odboveď neviem, nechcem byť paranoidný a chcem byť zdravý 🙂